Jeseň vo filmových kluboch je už tradične spojená s putovnou filmovou prehliadkou Projekt 100, ktorá aj tohto roku prinesie desiatku skvelých nových i starších legendárnych titulov z celého sveta. Svoje zastúpenie v nej má však opäť aj slovenská kinematografia v podobe dvoch filmov, ktoré k divákom prichádzajú spoločne aj so svojimi autormi.
Netradične v utorok 2. októbra 2018 o 19.00 h tak v kine/filmovom klube Iskra v Kežmarku privítajú režiséra, scenáristu a kameramana nového dokumentu Posledný autoportrét Mareka Kuboša a výtvarníka a autora krátkej animovanej drámy Monštrum Martina Snopeka.
Posledný autoportrét Marek Kuboš prvýkrát publiku predstavil tento rok počas súťaže Art Film Festu a odniesol si z neho zvláštne uznanie poroty. Film je, a vlastne aj nie je dokument. Je príbehom o odchádzaní z dokumentárneho filmu. Marek Kuboš sa v tomto umeleckom hybride pokúsil o netradičnú sebareflexiu – ako umelca, syna, ale tiež obyčajného človeka.
Prostredníctvom svojich dokončených, ale aj nezrealizovaných diel predstavuje ojedinelú úprimnú spoveď o tom, prečo veľmi vážne rozmýšľa nad ukončením na poli autorského dokumentu. Spolu s mnohými, dnes už etablovanými slovenskými filmármi, ale aj s ľuďmi z jeho skorších filmov sa snaží nájsť na svoje neľahké otázky nie jednoduché odpovede.
„Dlhší čas som už pociťoval, že dokumentárnym filmom nedokážem povedať to, čo chcem, čo ma láka. Narazil som na vnútorné i vonkajšie hranice, ktoré ma až dokumentárne paralyzovali. A tak som sa rozhodol nakrútiť film z môjho uhla pohľadu: ako to vnímam a čo s tým… Mám rád kvantovú fyziku. A tam je bežné, že vec na danom mieste je, a zároveň nie je. Vlastne je na dvoch miestach súčasne. Podobne je to aj s týmto filmom,“ vysvetľuje M. Kuboš.
Krátky film Monštrum režiséra Martina Snopeka je príbehom o manipulácii mocných s našimi životmi. Ľudské životy sa končia len preto, že stoja v ceste niekomu mocnejšiemu. „Príbeh Monštra rozpráva, ako moc politikom zaslepuje oči, sledujú už len svoj prospech a bežní ľudia sú im ľahostajní. Či už ide o veľkú, alebo malú politiku, tak ako je to v súčasnosti aj u nás,“ hovorí jeho tvorca. Veľmi aktuálna téma má nezvyčajné spracovanie. Sedemminútový film Martin Snopek vyrábal technikou linorytu dva roky a vytvoril pritom viac ako sto linorytových štočkov.
Viac informácií o filmoch nájdete na klubiskra.test. Vstupné na projekciu je 4,50 eur, s platným klubovým preukazom 3 eurá, lístky si môžete kúpiť v predpredaji online na www.kinoiskra.sk alebo v pokladni kina.
MAREK KUBOŠ (1970)
Najprv študoval na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline, po jej ukončení išiel rovno na VŠMU v Bratislave, kde sa v 90. rokoch stal súčasťou silnej generácie mladých slovenských dokumentaristov (J. Vojtek, P. Kerekes, R. Kirchhoff, J. Lehotský, M. Škop). Profesionálnu dráhu naštartoval medzinárodne oceňovanými snímkami ako Cesta fotografa (1995), Železničná stanica 2. tr. Kraľovany (1998), Hlas 98 (1999) a Taká malá propaganda (2001). Jeho snímky s rozmanitými témami sa venujú silným, ale aj zvláštnym jedincom a angažovaniu v slovenskej spoločnosti. Využíva najmä humor a nadhľad.
—
MARTIN SNOPEK (1974)
V rokoch 1993 – 1999 študoval na FTF VŠMU odbor animovaná tvorba. Film Posledný autobus, ktorého je spolurežisérom s Ivanou Laučíkovou, získal hlavnú cenu Grand Prix na festivale animovaných filmov v Štutgarte. Tento film rovnako získal aj Grand Prix na prestížnom svetovom festivale krátkych filmov vo fínskom Tampere. Tri z jeho krátkych filmov boli distribuované v kinách na Slovensku ako predfilmy. Okrem réžie pracuje ako grafik a učiteľ. Filmografia: Kroky, skoky, roky… a posledný zhasne (1995), Drezúra (1997), Havran a líška (1998), Každodenná paša (2001), Pik a Nik (2006), Posledný autobus (2011), Monštrum (2018).
