Nádvorie kežmarského hradu bolo miestom celoslovenskej predpremiéry nového filmu režiséra Pavla Barabáša Sloboda pod nákladom. Viac než päťsto divákov prišlo na predpremiéru filmu o nosičoch z Tatier, z ktorých sú niektorí aj kežmarskí rodáci.
„Chcel som, aby ako prví videli film tí nosiči, ktorí v ňom účinkujú. Laco Kulanga a Peťo Petras sú práve z Kežmarku, Laco Chudík je z neďalekého Popradu. Vo filme sú aj mladí nosiči, taktiež z okolia. Je to poďakovanie pre nich,“ priblížil jeden z dôvodov predpremiéry práve v Kežmarku režisér filmu Pavol Barabáš.
Inšpirovali ho iné kultúry
Ako jedným dychom dodal, film však nie je len o nosičoch. Je to aj o ľuďoch, ktorí sú často na okraji spoločnosti, o starých ľuďoch. Práve tí nám podľa neho ešte majú čo povedať a odovzdať do života.
„Robil som filmy o mnohých kultúrach vo svete a vo všetkých prírodných kultúrach si starých ľudí veľmi vážia. Zdá sa mi, že v našej spoločnosti to tak nie je. Chcel som týchto ľudí, starých nosičov, trošku oprášiť, aby poznatky, ktoré nosičstvom získali, odovzdali aj mladšej generácii a filmovým divákom,“ povedal Barabáš.
Byť nosičom je podľa režiséra poslanie na celý život. Väčšina z nich začína vo veku 16 až 18 rokov. Niekedy je dôvodom zvedavosť, niekedy chcú chlapci ukázať svoju silu a zapôsobiť tak na dievčatá. „Pravý nosič je však človek, ktorý žije vnútorne s jeho poslaním. Jeho svet sa odohráva vo vnútri. Nosič počúva svoj dych, svoje telo, dáva pozor na každý krok. Je to určitá meditácia,“ vysvetlil Barabáš a pokračoval: „Ak človek nosí dlhé roky, zrazu bez nosenia nemôže ani žiť. Vidíme to aj na nosičoch, ktorí boli vo filme. Nosia už 46 rokov. Pre nás je ťažko predstaviteľné žiť s takou námahou. Ale oni nám ukazujú, že sa to dá. Nosenie im niečo dáva. Je to ťažké pomenovať, nevedia to povedať ani samotní nosiči.“
Zatiaľ najnáročnejší film
Barabáš nakrúcal svoj nový film v Tatrách za každého počasia a v každom ročnom období, pričom spolu nazbieral viac než 140 hodín materiálu. Ako povedal, snažil sa zachytiť aj nezvyčajné počasie, s ktorým sa musí nosič trápiť. Nosenie nie je len o peknom počasí. „Nosiči nosia celý rok a dá sa povedať, že za každého počasia. Je nosičskou cťou vyniesť náklad, ak je to potrebné,“ doplnil.
Ako na záver dodal, pripraviť film o nosičoch bolo pre neho náročnejšie než v prípade jeho predchádzajúcich filmov: „Aj ja som bol nosičom a preto to je moja srdcovka. Urobiť film z iných kútov sveta bolo pre mňa oveľa jednoduchšie, než urobiť film o niečom, čo mám veľmi rád, čomu rozumiem a kde mám množstvo priateľov. Tu som nemohol ani na chvíľu nič odfláknuť alebo uverejniť nejaký výmysel či senzáciu.“
Text: Lorant PAUGSCH (Kežmarský reportér)
Foto: Stanislav GRIGUŠ, Miroslav ORINČÁK
Celá fotogaléria z podujatia na FB stránke klubu