Rozvoj sídliska Juh či širšieho centra. Mladí študenti inšpirovali Kežmarok

Ľudksý rozmer + Inšpirácie pre KežmarokDvaja študenti Slovenskej technickej univerzity vo svojich diplomových prácach navrhli, akým smerom by sa mohlo mesto ďalej rozvíjať.

„Sídlisko Juh by malo v Kežmarku ponúkať nejakú pridanú hodnotu, keďže časom sídliská začnú strácať svoju hodnotu. Sídlisko nemá potenciál na to, aby si vždy udržiavalo svoju atraktivitu,“ myslí si to Jakub Sekereš, absolvent Ústavu urbanizmu a územného plánovania Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity. Tieto aj ďalšie myšlienky boli súčasťou jeho diplomovej práce.

„Mesto Kežmarok oslovilo školu, tá nakoniec nás. Spolu s mojim kolegom sme hľadali rozvojové osi mesta Kežmarok, teda kde by sa mohlo v budúcnosti rozširovať. Pozerali sme si územný plán, ako je plánovaný obchvat mesta,“ povedal Sekereš, ktorý sa venoval sídlisku Juh.

„Na sídlisku som využil voľné plochy, na ktoré som pridal súbor obytných domov a rodinných domov, smerom do mesta som umiestnil nové pracovné príležitosti v podobe administratívnych budov a objektov na voľnočasové aktivity. Ale, predovšetkým som sa snažil urobiť z verejného priestoru, ktorý nepatrí nikomu súkromný priestor, ktorý bude okrášľovaný konkrétnymi ľuďmi,“ priblížil svoj projekt absolvent STU.

Spojiť mesto s Tatrami

Ľudský rozmer + Inšpirácie pre KežmarokSekereš spoznal v rámci svojej diplomovej práce aj výhody a nevýhody Kežmarku. „Výhody vidím hlavne v tom, že Kežmarok je pekným a historickým mestom, ktoré sa vyvíjalo počas viacerých historických období. Mesto má veľmi krásny hrad, centrum a taktiež súbor sakrálnej architektúry. Mne osobne sa veľmi páči historický a nezvyčajný cintorín,“ povedal.

Na druhej strane, mesto má potenciál rozvoja, je však podľa neho možné, že chýbajú peniaze, alebo iniciatíva mesta či ďalších ľudí. Hlavnú výhodu vidí v blízkosti Vysokých Tatier, ktoré by bolo vhodné spojiť s mestom napríklad cyklotrasami, akvaparkom či lyžiarskym strediskom. Teda tak, aby mesto nadobudlo nejakú pridanú hodnotu, ktorá mu tu zatiaľ chýba.

Problematické rozdelenie mesta a autá v centre

V spomínanom preddiplomovom projekte študenti hľadali možnosť, ako spojiť historické centrum mesta so sakrálnou architektúrou, ktorá je na druhej strane cesty. Na nej to väčšie prepojenie zatiaľ chýba. Ľudia čakajú vo veľkých množstvách na jednom prechode. Snažili sa to eliminovať a prepojiť tieto dve časti mesta.

Ľudský rozmer + Inšpirácie pre KežmarokSekereš má taktiež svoj názor na autá v centre mesta. „Mne osobne vadilo, že v historickom meste sú autá. Podľa mňa autá v historickom jadre nemajú čo robiť. V meste by mal byť vytvorený súbor parkovísk, aby boli na nich tie autá odchytené. Je to veľmi rušivý moment, sú hlučné, prenášajú vibrácie, narušujú historické centrum,“ povedal absolvent STU a dodal: „Určite som za rozšírenie peších zón. Vo väčších mestách sú zberné komunikácie, na ktorých sú odstaviská pre autá. Ľudia idú do centra pešo, na bicykli, prípadne hromadnou dopravou.”

Ferenčák: Niektoré myšlienky sú realizovateľné

Predstavenia diplomovej práce sa zúčastnil aj primátor mesta Kežmarok Ján Ferenčák, ktorý bol iniciátorom toho, aby sa na mesto pozreli mladí ľudia z iného, než kežmarského prostredia.

Ferenčák si vie predstaviť realizáciu bytov vyššieho štandardu pri sídlisku a taktiež sa chce inšpirovať využitím parku pri evanjelickom kostole, keďže o využití tohto územia úž prebieha diskusia. Prepojenie kostolov s centrom je žiaduce. Ako uviedol, niektoré kroky vedia robiť už teraz tak, aby sa ďalšie projekty dali uskutočniť o 10 či 20 rokov. Ak by bol postavený diaľničný privádzač, je možné v budúcnosti zúžiť hlavnú cestu a vysadiť zeleň.

Rozvoj mesta áno, ale ktorým smerom

Ľudský rozmer + Inšpirácie pre Kežmarok„V projektoch sú konkrétne veci, ktoré by sme vedeli urobiť. Podstatné je pre nás vyriešiť problém s Ľubicou. Potom si vieme vyjasniť ako a kam sa môže mesto rozvíjať. Územia by sa mohli v budúcnosti prepojiť, veď Kežmarok a Ľubica pri sebe existujú už stáročia. Ak by to nevyšlo, mesto musí hľadať aj iné možnosti, kde vidíme niekoľko príležitostí,“ povedal primátor.

Mesto má však podľa neho jeden problém, že vo vnútri sa nevie ďalej rozvíjať. “Nemáme nič pripravené, v minulosti bolo potrebné sa tým zaoberať. Musíme sa s tým vysporiadať, akým smerom bude rozvoj mesta pokračovať. V rámci centra nie, na sídliskách sú minimálne možnosti. V tom prípade sa musíme orientovať na najmenšie riziko a mesto rozvíjať iným smerom,” uzavrel Ferenčák.

 

Text: Lorant PAUGSCH (Kežmarský reportér)

Foto: Daniel DLUHÝ, Marek REZNICKÝ, diplomová práca J. SEKEREŠA

Ľudský rozmer

The Human Scale

Dokument, Dánsko
2012, 77 min, v pôvodnom znení (anglicky) s českými titulkami

04. júl 2016, 19:00
Blu-ray

€URÓPSKE FILMY ZA €URO 2016

Premietanie spojené s diskusiou o verejnom priestore.

Vo filme Ľudský rozmer sa divák v piatich kapitolách zoznamuje so 40-ročnými skúsenosťami architekta Jana Gehla s mestským plánovaním a sleduje, či je možné medzi budovami vytvárať život. Ľudský rozmer je dokumentárne sci-fi z budúcnosti, ktorá už nastala.

Veľkomestá ako stroje na bývanie a prácu, medzi ktorými sa prepravujeme autami. Sú skutočne dobrými miestami pre život? Sú moderné, impozantné a očarujúce. Obyvatelia miest však čelia surovinovej kríze, zmenám klímy, osamelosti a závažným zdravotným problémom. Mestá sa zatiaľ riadia štatistikami, katastrami, racionálnymi výpočtami dopravných tepien a snahou o maximálnu funkčnosť. Čo sa stane, keď do stredu našich výpočtov umiestnime človeka a jeho potreby?

Architekt – vizionár Jan Gehl a jeho kolegovia sa snažia oslobodiť mestá od nadvlády automobilov a vytvoriť priestor pre chodcov a cyklistov. Chcú navrhovať mestá ako miesta pospolitosti a blízkosti. Chcú si “vziať späť verejný priestor”. Takéto uvažovanie podporujú architekti a urbanisti z celého sveta od Kodane, cez New York, Melbourne, Dháku, až po Peking…

 

Námet a réžia: Andreas M. Dalsgaard. Scenár: Søren B. Ebbe, Nicolas Servide Staffolani. Kamera: Manuel Akbero Claro, Heikki Färm, Adam Philp, Casper Høyberg, Rene Strandbygaard. Strih: Søren B. Ebbe, Nicolas Servide. Hudba: Kristian Eidnes Andresen. Účinkujú: Jan Gehl, Iqbal Habib, A K M Abul Kalam, Jiangyan Wang, Bob Parker, Ruhan Shama, He Dongquana ďalší.