„Veľmi ma zaujala jej húževnatosť, odovzdanosť poslaniu pomáhať ľuďom a nejakým spôsobom zlepšovať svet,“ hovorí o Irene Brežnej režisérka a scenáristka Anna Grusková, ktorá koncom marca v kežmarskom kine Iskra osobne uviedla dokumentárny film Profesionálna cudzinka o spomínanej úspešnej slovenskej spisovateľke, novinárke a aktivistke, od roku 1968 žijúcej v zahraničí.
„S Irenou sa poznám už asi dvanásť rokov. Robila som s ňou interview do časopisu Knihy a spoločnosť a dobre sme si porozumeli. Často som s ňou potom chodievala na rôzne diskusie, z ktorých ľudia odchádzali veľmi inšpirovaní. Povedala som si preto, že je to zaujímavá žena so zaujímavým osudom a treba to celé nejako zaznamenať. Ona s tým súhlasila, aj keď netušila, čo všetko to bude obnášať,“ vysvetľuje vznik filmu Anna Grusková.
Na začiatku nakrúcania bola Irena Brežná podľa režisérky uzavretá, nechcela veľmi hovoriť o súkromí, no neskôr filmovému štábu začala viac dôverovať a nakoniec sa úplne otvorila. „Avšak dokončovacie práce filmu boli opäť trochu ťažké, pretože keď sa človek na seba hodinu pozerá na plátne, tak je to do istej miery šok. Myslím si však, že sa mi film podarilo urobiť tak, aby som nemusela zľaviť zo žiadnych svojich zámerov a zároveň sa podarilo zachytiť celú šírku Ireninej osobnosti – od politických aktivít, občianskeho aktivizmu cez umeleckú angažovanosť, až po jej nezvyčajnú jazykovú kompetenciu,“ konštatuje režisérka.
Žena dokumentuje príbehy žien
Profesionálna cudzinka je už tretí Gruskovej film o významnej a odvážnej žene. Prvým bol dokument Rabínka o Gisi Fleischmannovej, ktorá pomohla zachrániť tisíce Židov počas temnej kapitoly slovenských i európskych dejín, no svoj život zachrániť nedokázala. Jej druhú snímku Návrat do horiaceho domu o Chavive Reickovej, hrdinke Slovenského národného povstania, príslušníčke britskej spravodajskej služby, aktivistke i zanietenej sionistke, uviedol filmový klub Iskra v marci 2015.
„Je potrebné nakrúcať filmy o zaujímavých a dôležitých ženách, pretože sú často prezentované iba ako takzvané celebrity. Nemôžeme ich redukovať iba do funkcie nejakej ozdoby, alebo len do pozície milenky, manželky či matky, teda do takých polôh, v ktorých spoločnosť ženy bežne vidí. Treba aj samotným ženám poskytnúť vzory, ktoré im ukážu, že ich život môže byť o poznanie bohatší a môžu dokázať oveľa viac, než od nich väčšinová spoločnosť očakáva. A preto aj robím tieto filmy, lebo si myslím, že je to dôležité,“ prízvukuje režisérka Grusková, ktorá má v talóne ďalší podobný námet na film, no tentoraz chce zmapovať feminizmus na Slovensku všeobecne.
O Karpatských Nemcoch aj v Kežmarku
Okrem toho Anna Grusková v súčasnosti nakrúca dokument o karpatských Nemcoch s pracovným názvom Sprechen sie Karpatendeutsch?, ktorý vychádza z jazyka a nárečia. „Sprievodcom filmom bude germanista Jozef Tancer, ktorý má hlboký záujem o túto tému. Chodíme po celom Slovensku a špeciálne v Kežmarku sme mali veľmi pekné nakrúcanie v Karpatskonemeckom spolku, kde nám jeho predseda Vojtech Wagner a ďalšie členky porozprávali ich osobné histórie,“ dodáva režisérka.
Film by mal byť hotový do konca tohto leta a niekedy na jeseň by sa jeho autori s ním mohli objaviť aj v Kežmarku.
Text: Boris ŠVIRLOCH, foto: Oli SEMANOVÁ
Celá fotogaléria z podujatia na FB stránke klubu
