Režisér Robert Kirchhoff uviedol v Kežmarku už svoj druhý film. Prvý raz bol u nás pred takmer tromi rokmi na Letnom kine na hradnom nádvorí, kde divákom predstavil film Kauza Cervanová, tentoraz priamo v kine Iskra diskutoval s divákmi o dokumentárnej jam session Para nad riekou, ktorú nakrútil spolu so svojím českým kolegom Filipom Remundom.
Na svoju prvú filmovú návštevu Kežmarku v roku 2013 úspešný dokumentarista spomína veľmi živo: „Bolo to fascinujúce open air predstavenie. Po filme bola skvelá diskusia a ja som mal pocit skoro až gala večera. Cítil som sa, ako by som bol na plese, malo to v sebe gráciu.“
Dokonalý zážitok iba v kine
Kirchhoff sa do Kežmarku rád opäť vrátil a pochválil aj organizátorov klubových premietaní. „Je skvelé, že existuje komunita filmových nadšencov, ktorí dokážu presvedčiť divákov, že sa oplatí ísť na film do kina a že je to naozaj taká slávnostná udalosť, ako ísť do divadla či do cirkusu. A toto vidím aj v prípade filmového klubu Iskra,“ skonštatoval.
Podľa neho ľudia spohodlneli, je pre nich, žiaľ, jednoduchšie stiahnuť si film do počítača a sledovať ho cez neho. „Film v kine je však taký intenzívny a nezabudnuteľný zážitok, ktorý sa priamo dotýka diváka. Vždy, keď robím nejaký dokument, tak primárne pre kiná, na druhom mieste je televízia a až na treťom či štvrtom internet. Divák sledujúci film na obrazovke počítača je ochudobnený o množstvo vecí, ktoré mu môže dať iba kino,“ poznamenal režisér.
Paru robili desať rokov
Film Para nad riekou, ktorý mapuje životy troch zostarnutých muzikantov – trubkára Laca Decziho, saxofonistu Ľubomíra Tamaškoviča a kontrabasistu Jána Jankejeho, pripravoval s Filipom Remundom takmer desať rokov. Prvá klapka padla v roku 2006, strih do konečnej podoby trval až dva roky. „Ak dvaja ľudia spolu režírujú film, musia byť viac ako priatelia. My s Filipom sme sa navzájom dopĺňali. Nápady prichádzali z jednej alebo druhej strany. Buď sme ich zamietli, alebo prijali,“ vysvetlil spoluprácu dvojice režisérov R. Kirchhoff.
Dokumentárna jam session je pre Kirchhofa veľmi intenzívna v osobnej rovine. Ako vraví, v rovine večnej energie, v ktorej vlastne neexistuje smrť, neexistuje niečo také ako koniec. „Niektoré filmy sú odpoveďou na hlas vášho srdca a Para nad riekou je tento prípad. V prvom rade Ľubo Tamaškovič, ktorý v ňom vystupuje, a, bohužiaľ, v ňom aj zomiera, bol môj celoživotný priateľ a istým spôsobom aj učiteľ. A po druhé hudba, ktorú všetci traja protagonisti hrajú, je pre mňa veľmi blízka,“ pripomenul.
Holokaust, Dubček i bratia Šťastní
Kežmarskí diváci ani tentoraz nesklamali a po premietaní sa aktívne zapájali do diskusie s režisérom, ktorý je tiež pedagógom dokumentárnej tvorby na VŠMU v Bratislave. Ten sa nevyhýbal žiadnym otázkam, trpezlivo a zaujímavo odpovedal na všetko, čo ľudí zaujímalo. „Veľmi rád diskutujem s divákmi či v škole so študentmi. Aj o problematických veciach, nielen z hľadiska filmu, ale i z hľadiska celkového pohľadu na svet. Páči sa mi, že tieto diskusie nie sú anonymné, ale priame a osobné.“
Robert Kirchhoff už usilovne pracuje na ďalších zaujímavých filmoch. Najbližšie predstaví divákom celoeurópsky dokument Diera v hlave o rómskom holokauste. Okrem toho pripravuje celovečerný dokument o Alexandrovi Dubčekovi, chystá sa filmovo spracovať osudy Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, dvoch slovenských Židov, ktorí utiekli z koncentračného tábora v Osvienčime a podali správu o zverstvách nacistov. Nemenej zaujímavou témou, ktorú pripravuje sfilmovať, je príbeh hokejových bratov Šťastných, ktorí počas bývalého režimu emigrovali za svojím šťastím do Kanady.
Text: Boris ŠVIRLOCH
Foto: Nikola PODOLINSKÁ
Celá fotogaléria z podujatia na FB stránke klubu
