Režiséra Ivana Ostrochovského privítal Ivan Akimov so súborom Deti Kesaj.
Poznali ste pána Akimova aj pred vašou návštevou Kežmarku?
Pána Akimova som spoznal už dávnejšie, viem, čomu sa venuje. Bolo to veľmi milé, že zahrali aj v kinosále, navyšeto súviselo s témou filmu, keďže hlavná postava, Peter Baláž, je Róm a aj on zažíva podobné životné situácie ako ďalší Rómovia na Slovensku.
Kto prišiel s nápadom natočiť film o Kozovi – Petrovi Balážovi?
S námetom prišiel sám život. Peter prežil niekoľko udalostí a spolu so scenáristom sme si povedali, že by stáli za to, aby na ich základe vznikol hraný film, ktorý sme pripravovali päť rokov.
Bolo ťažké s ním spolupracovať?
Peter bol disciplinovaný, jej základy mal už ako profesionálny športovec. Ťažšie to bolo s Jánom Franekom, ktorý hrá jeho trénera. Obaja sa však v priebehu rokov zlepšovali. Dá sa povedať, že keďže to je môj prvý hraný film, mal som väčšie obavy z prípravy a natáčania.
Aký je Peter Baláž v súkromí?
Peter je veselý mladý muž. Vo filme to hrá, je viac dramatický. Ako úplný neherec nemôže mať veľké texty, tým pádom je aj jeho postava napísaná minimalisticky a dramaticky. Je to zámer, že pôsobí tak ticho a utiahnuto.
Vo filme hral aj Zvonko Lakčevič z Čiernej Hory, ktorý na Slovensko prišiel v roku 1991.
Namiesto Zvonka sme pôvodne chceli obsadiť profesionálneho herca, ale nakoniec sme zistili, že by bol medzi ním a Petrom Balážom v herectve veľký rozdiel. Zvonko je môj spolužiak zo školy a vedel som, že bude hrať sám seba, jeho postavu sme nemuseli veľmi meniť. Dá sa povedať, že s ním sa dalo najlepšie pracovať, keďže vyštudoval réžiu na vysokej škole a má k filmu ako profesionál najbližšie.
Na filme ste spolupracovali aj s niektorými Kežmarčanmi.
Už dlhodobo spolupracujeme s Otom Vojtičkom z Kežmarskej televízie. Je to už automatické. Určite ho zavoláme aj na ďalšie projekty, keďže spolupráca s ním a s jeho ľuďmi má zmysel a prináša aj výborné výsledky.
Prečo ste sa rozhodli z pôvodného dokumentu urobiť hraný film?
Ak niekto robí niekoľko rokov iba dokumenty, chce si skúsiť niečo iné. Niekedy sedí danej téme viac hraný film než dokument. Niektoré zábery, ako napríklad z boxových zápasov, sú autentické, aj nimi sme zachovali duch dokumentu.
Ktoré krajiny ste počas piatich rokov navštívili?
Nakrúcali sme v Česku, Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, Taliansku či Švajčiarsku. Lokácie sme vyberali podľa fotiek Martina Kollára, ktorý navštívil takmer celú Európu. Nie je to štandardné, ale my sme sa rozhodli pre tento spôsob.
Ako ste prijali správu, že práve váš film bol za Slovensko vybraný do širšieho výberu na Oscara za najlepší cudzojazyčný film?
Viac-menej s pokojom. Každá krajina musí niekoho nominovať, ale ďalší úspech závisí od marketingu v Spojených štátoch, ktorý si mi nemôžeme dovoliť. Viac si však vážime, že náš film vybrali do päťdesiatky najlepších európskych filmov roku 2015, keďže počas každého roka vznikne v Európe približne tisíc filmov.
Na akých projektoch aktuálne pracujete?
S Petrom Kerekešom pripravujeme film o cenzúre, momentálne nakrúcame na Ukrajine vo väzení, okrem toho máme v pláne aj ďalší hraný film. Dúfame, že sa všetko podarí.
Text: Lorant PAUGSCH
Foto: Nikola PODOLINSKÁ
Celá fotogaléria z podujatia na FB stránke klubu
