Tretí ročník spomienkového podujatia pri príležitosti nedožitých 86. narodenín kežmarského rodáka, režiséra a herca Juraja Herza sa v kine/filmovom klube Iskra uskutoční v pondelok 7. septembra 2020 o 19.00 h. Pocta Jurajovi Herzovi sa tohto roku bude konať v rámci Dní židovskej kultúry v Kežmarku a diváci si budú môcť pozrieť filmárovu drámu z roku 1985 Zastihla mě noc.
Režisér Juraj Herz dokázal, že i oslavný životopis komunistickej odbojárky, ktorá zahynula v nacistickom koncentračnom tábore Ravensbrück, sa dá nakrútiť bez obvyklej úctivej popisnosti. Naopak, zvolil expresívny prístup, na diváka útočí emotívnym prívalom roztočených obrazov, zvlášť stiesňujúcich väzenských priestorov, v ktorých modelácii uspel kameraman Viktor Růžička, a zadierajúcej sa hudby Michaela Kocába.
Príbeh filmu Zastihla mě noc je vystavaný ako retrospektíva: hrdinka, novinárka Jožka Jabůrková, si na sklonku svojich dní vybavuje dôležité okamihy svojho života, dozvieme sa, ako postupne dospela k svojmu nezlomnému presvedčeniu.
„Vo filmárskom časopise Film a doba som si všimol ukážky z filmovej poviedky o Jožke Jabůrkovej. Vôbec som netušil, kto to je, a tak som bez záujmu listoval ďalej. Medzi riadkami mi ale padlo do očí jedno slovo. Ravensbrück. To ma zarazilo, vrátil som sa späť a celý článok som si prečítal. Tak som zistil, že sa na Barrandove pripravuje veľký film o prvorepublikovej komunistickej funkcionárke, členke pražského zastupiteľstva, ktorá zahynula v ravensbrückskom koncentračnom tábore,“ spomína J. Herz vo svojej knižnej autobiografii Autopsie (pitva režiséra), ako sa dostal k téme filmu.
Herz však mal po filme Straka v hrsti zákaz natáčania na Barrandove a filmovú poviedku už ponúkli dvom iným režisérom – Jaromilovi Jirešovi a Jaroslavovi Balíkovi. „Dobre. Ak Jaromil Jireš alebo Jaroslav Balík boli v Ravensbrücku, tak nech to, samozrejme, nakrútia. Ale ak nie, tak by som to chcel točiť ja, pretože som tam bol,“ povedal na Barrandove Juraj Herz. Nakoniec sa Herz dohodol s obidvomi režisérmi, ktorí mu nakrúcanie filmu prenechali. A napokon sa podarilo zrušiť i zákaz natáčania na Barrandove.
Najosobnejšia vec, ktorú Juraj Herz do scenára (písal ho spolu s autorkou knižnej predlohy Jaromírou Kolárovou) dodal, bola scéna, ktorú sám prežil a ktorú si pamätal od toho dňa, ako ho priviezli do koncentračného tábora.
„Prvé, čo s nami urobili, bolo, že nás kvôli odvšivaveniu zobliekli a nahnali do spŕch. Stáli sme tam, nahí, pod sprchovými hlavicami, a čakali, až začne tiecť voda. Keď už to trvalo dlho a voda stále netiekla, jeden z mužov vykríkol: „Plyn! To je plyn!“ Bolo to pol roka pred koncom vojny a všeobecne sa už vedelo, že v niektorých koncentračných táboroch sú plynové komory maskované ako sprchy, aby sa ľudia nevzpierali. „Plyn, plyn,“ pridali sa i ostatní, niektorí plakali. Ja som sa na to vtedy pozeral celkom pokojne a hovoril som si, že dospelí sú úplní blázni. V miestnosti so sprchami totiž boli okná, takže aj keby bol v potrubí plyn, stačilo nejaké okno rozbiť. Potom sa konečne spustila voda, samozrejme ľadovo studená, a všetci začali jasať.“
Scénu v sprchách J. Herz prepísal pre ženy, a tak sa tiež vo filme objavila. „Myslím si, že to je jedna z najemotívnejších scén, ktoré som kedy natočil,“ spomína v autobiografickej knihe. Takmer identickú scénu mal vo svojom filme Schindlerov zoznam režisér Steven Spielberg, ktorý Herzov film videl v niektorom z múzeí holokaustu v bývalých koncentračných táboroch, kde snímky s touto tematikou archivujú.
Viac informácií o filme nájdete na klubiskra.test. Vstupné na projekciu je 5 eur, s platným klubovým preukazom 3 eurá, lístky si môžete kúpiť v predpredaji online na www.kinoiskra.sk alebo v pokladni kina.
JURAJ HERZ (1934 – 2018)
Narodil 4. septembra 1934 v Kežmarku. Po štúdiu fotografie v Bratislave absolvoval v roku 1958 štúdium na katedre bábkoherectva v Prahe. Režisérsky debutoval stredometrážnou snímkou Sběrné surovosti (1965), do povedomia sa dostal najmä vďaka snímke Spalovač mrtvol (1968). Jeho ďalšie významné filmy: Petrolejové lampy (1971), Morgiana (1972), Holky z porcelánu (1974), Den pro mou lásku (1976), Panna a netvor, Deváté srdce (1978), Upír z Feratu (1981), Sladké starosti (1984), Zastihla mě noc (1985), Pasáž (1996), T.M.A. (2009), Habermannův mlýn (2010) a krátka filmová poviedka Čestný občan v celovečernom projekte Slovensko 2.0 (2014). Je držiteľom viacerých cien z festivalov, Českého leva za dlhodobý prínos českému filmu a Slnka v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii. Zomrel 8. apríla 2018 v Prahe.
