Šiesty ročník spomienkového podujatia pri príležitosti nedožitých 89. narodenín kežmarského rodáka, režiséra a herca Juraja Herza sa v kine/filmovom klube Iskra uskutoční v stredu 6. septembra 2023 o 19.00 h. Diváci si tentoraz pozrú Herzov posledný celovečerný film Habermannov mlyn.
V ňom sa legendárny režisér rozhodol otvoriť jednu z najkontroverznejších kapitol českých dejín, povojnový odsun Nemcov, pri ktorom sa spravodlivý hnev často miešal s tými najnižšími pudmi a spolu vytvárali nezmazateľnú krvavú stopu.
Jednou z obetí dejín písaných víťazmi mal byť i nemecký priemyselník Habermann, ktorý žil s rodinou na severnej Morave. Okolnosti jeho konca zostávajú dodnes nejasné. Filmový príbeh sa jeho životným osudom len voľne inšpiroval, ale paradoxy najšialenejších rokov dvadsiateho storočia prezentuje hrôzostrašne dokonalo…
Život pred vojnou v pohraničí nebol dvakrát idylický. Doba si žiadala, aby ste sa priklonili na jednu či druhú stranu a len tí najsilnejší dokázali zostať nad vecou. Patril k nim bohatý podnikateľ August Habermann (Mark Waschke), ktorý bez predsudkov dával prácu Čechom i Nemcom, a jeho najbližší priateľ Březina (Karel Roden). Po začlenení Sudet do Tretej ríše tlak ešte zosilnel, na tomto mieste personifikovaný esesákom Koslowskim (Ben Becker). Habermann i napriek tomu ďalej vytvára pre svojich českých zamestnancov ochranný štít a odmieta se úplne podvoliť „materskej“ ideológii.
Lenže šialená doba nakoniec dostihne i jeho. Pri voľbe z dvoch možností, z ktorých ani jedna nie je dobrá, učiní rozhodnutie, ktoré sa stane zámienkou na to, aby se bezprostredne po vojne stal hlavným cieľom na zozname „českých vlastencov“, z ktorých väčšinu tvoria jeho bývalí chránenci. Samozvaným sudcom a katom ide však skôr o jeho majetok než o spravodlivosť. Dokáže pred nimi Habermann zachrániť aspoň ženu a dieťa?
„Myšlienkou urobiť film s touto tematikou som sa zaoberal dlhé roky, ale nevedel som nájsť vhodnú predlohu, ktorá by sa mi páčila a podľa ktorej by som film mohol natočiť,“ píše režisér Juraj Herz v predslove knihy Josefa Urbana Habermannov mlyn z roku 2016 a pokračuje: „Chcel som otvoriť tému sudetských Nemcov, pretože krutosti, ktoré ich vyhnanie sprevádzali, zostávajú dodnes tabu. Mnoho Čechov nechce, aby sa im to pripomínalo, mnoho Nemcov zotrváva v presvedčení, že spáchané príkoria nikdy neboli odčinené.“
Medzitým sa však, podľa Herzových slov, narodila nová mladá generácia so silnou potrebou objasnenia minulosti. „Film je aj o chamtivosti a o snahe zakryť svoje vlastné zločiny, pretože medzi tými zapálenými revolučnými gardistami s červenou páskou na rukáve aj mnohými zdanlivo slušnými obyčajnými ľuďmi boli udavači. Oni potrebovali odstrániť tých, ktorí o ich previneniach vedeli. A tieto krivdy neboli nikdy odčinení,“ dodáva J. Herz.
Pred filmom bude premietnutá reportáž KTV z návštevy Juraja Herza v Kežmarku v roku 2011, počas ktorej si prevzal čestné občianstvo mesta a uviedol film Habermannov mlyn.
Vstupné na projekciu je 4 eur, lístky si môžete kúpiť v predpredaji online na www.kinoiskra.sk alebo v pokladni kina.
JURAJ HERZ (1934 – 2018)
Narodil 4. septembra 1934 v Kežmarku. Po štúdiu fotografie v Bratislave absolvoval v roku 1958 štúdium na katedre bábkoherectva v Prahe. Režisérsky debutoval stredometrážnou snímkou Sběrné surovosti (1965), do povedomia sa dostal najmä vďaka snímke Spalovač mrtvol (1968). Jeho ďalšie významné filmy: Petrolejové lampy (1971), Morgiana (1972), Holky z porcelánu (1974), Den pro mou lásku (1976), Panna a netvor, Deváté srdce (1978), Upír z Feratu (1981), Sladké starosti (1984), Zastihla mě noc (1985), Pasáž (1996), T.M.A. (2009), Habermannův mlýn (2010) a krátka filmová poviedka Čestný občan v celovečernom projekte Slovensko 2.0 (2014). Je držiteľom viacerých cien z festivalov, Českého leva za dlhodobý prínos českému filmu a Slnka v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii. Zomrel 8. apríla 2018 v Prahe.
