Štvrtý ročník spomienkového podujatia pri príležitosti nedožitých 87. narodenín kežmarského rodáka, režiséra a herca Juraja Herza sa v kine/filmovom klube Iskra uskutoční v pondelok 6. septembra 2021 o 19.00 h. Diváci si budú môcť pozrieť filmárov sci-fi horor o automobile poháňanom ľudskou krvou Upír z Feratu, ktorý tohto roku oslavuje 40. výročie vzniku.
Začínajúca automobilová pretekárka Mima má možnosť jazdiť s mimoriadne kvalitným vozidlom, ktoré však funguje na neobvyklé palivo – na ľudskú krv. Len jej priateľ Dr. Marek si uvedomuje nebezpečenstvo hroziace každému, kto sa zapletie s automobilkou Ferat…
Režisér Juraj Herz použil ako námet filmu poviedku Josefa Nesvadbu Upír po dvaceti letech. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Jiří Menzel, Dagmar Havlová-Veškrnová, Jana Břežková a upírie vozidlo Ferat.
„Na začiatku osemdesiatych rokov sa mi zdalo, že najhoršia doba sa zažína predsa len nejakým spôsobom uvoľňovať. Preto som sa začal rozhliadať po scenári, ktorý by mi umožnil nakrútiť si horor. Dovtedy to bolo absolútne vylúčené,“ spomína na prípravu snímky vo svojej autobiografickej knihe Autopsie (pitva režiséra) Juraj Herz.
„Najväčší posun, ktorý som chcel, bol príklon k nejednoznačnosti. V Nesvadbovej poviedke bolo jasne napísané, že automobil jazdí na ľudskú krv a je teda „upír“. Ja som trval na tom, že až do úplného konca musí mať divák ešte ďalšie, realistické vysvetlenie. To, že auto je výkonné, pretože jazdí na krv, ktorú saje od svojich vodičov, mohla byť pravda, ale nemusela,“ pokračuje vo svojich spomienkach a dodáva: „V rámci úprav som, samozrejme, hľadal lepší názov. Jeden z najznámejších hororov ešte z nemej éry sa volá Upír Nosferatu. Ako poctu tomuto filmu som si vymyslel, že firma, ktorá automobil vyrobila, ponesie názov Ferat. Film sa bude volať Upír z Feratu.“
Vstupné na projekciu je 5 eur, s platným klubovým preukazom 3 eurá, lístky si môžete kúpiť v predpredaji online na www.kinoiskra.sk alebo v pokladni kina.
JURAJ HERZ (1934 – 2018)
Narodil 4. septembra 1934 v Kežmarku. Po štúdiu fotografie v Bratislave absolvoval v roku 1958 štúdium na katedre bábkoherectva v Prahe. Režisérsky debutoval stredometrážnou snímkou Sběrné surovosti (1965), do povedomia sa dostal najmä vďaka snímke Spalovač mrtvol (1968). Jeho ďalšie významné filmy: Petrolejové lampy (1971), Morgiana (1972), Holky z porcelánu (1974), Den pro mou lásku (1976), Panna a netvor, Deváté srdce (1978), Upír z Feratu (1981), Sladké starosti (1984), Zastihla mě noc (1985), Pasáž (1996), T.M.A. (2009), Habermannův mlýn (2010) a krátka filmová poviedka Čestný občan v celovečernom projekte Slovensko 2.0 (2014). Je držiteľom viacerých cien z festivalov, Českého leva za dlhodobý prínos českému filmu a Slnka v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii. Zomrel 8. apríla 2018 v Prahe.
